Poviedka: Pražské styky, 1. časť

Kate som poznala z Instagramu. Bola to krásna blondínka v mojom veku, žila v Prahe a za posledného pol roka sme si každý deň písali dlhé milé správy alebo aspoň krátke odkazy. Nebol jediný deň, kedy by sme neboli v spojení. Aj takto na diaľku som si s ňou veľmi rozumela, zdôverovala som sa jej s mojimi tajomstvami a ona mne so svojimi. Vedeli sme o sebe všetko, pravidelne sme si posielali najrôznejšie fotografie, písali sme si o svojich snoch, zážitkoch, bývalých partneroch aj erotických predstavách. Často sme opakovali, že by sme sa chceli stretnúť, no nikdy to neboli konkrétne plány. 

V jeden večer začiatkom júla mi od nej prišla fotka. Bolo zvláštne, že mi ju neposlala cez internet ale ako sms-ku. Na fotke bola ona s výrazným líčením a v tmavomodrých šatách ako špúlila ústa do objektívu. Než som stihla akokoľvek zareagovať, v otvorenej správe pribudla nová fotka, na ktorej už ale Kate nemala šaty a odfotila svoje krásne telo v zrkadle kúpeľne. Tretia fotka, ktorú mi poslala mi úplne vyrazila dych. Kate ležala na posteli s roztiahnutými nohami a rukou, v ktorej nedržala mobil, si rozťahovala pysky. K tejto pripojila aj odkaz: Zavlei mi, Katerina.
Zavolej mi, Kateřina? Keďže som vedela, že Kate nerada používa svoje celé meno a navyše sa v prvom slove pomýlila, usúdila som, že musela byť riadne pod parou a jej fotky určite nepatrili mne, alebo? Tak či tak som ale musela uznať, že bola nádherná a pohľad na jej nahé telo ma poriadne rozpálil.

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt blonde naked selfie

Na druhé ráno ma prebralo zvonenie mobilu. Kate. Nikdy mi nevolala, vždy sme si len písali. Posadila som sa, odkašľala si a rýchlo zdvihla.
„Prosím?“
„Ahoj, zlato, promiň, že tě budííím,“ zatiahla neisto prekrásnym hlbokým hlasom.
„Nič sa nedeje, Kate. Si v pohode?“
„Jo, jasně, bezva všechno. Myslím, že se ti musím omluvit. Ty fotky včera nebyli pro tebe, já je posílala jednomu klukovi co sem s ním...vždyť víš.“
„Vieš, že mi nemusíš nič vysvetľovať, mne to bolo jasné hneď.“
„Ja vím, ale když já tě chtěla konečně i slyšet, tak sem ti prostě musela zavolat. Kdy už konečně přijedeš sem za mnou? Nešlo by to teď o víkendu?“
„Myslíš zajtra?“
„Jo, zítra, že bys přijela třeba vlakem, abys nemusela dlouho řídit a ona je ta naše dálnice stejně rozbitá na sračky. Hele, přespíš u mě, někam si vyrazíme, podíváš se na Prahu a aspoň se líp poznáme. Tak co říkáš? Přijedeš? Prosím!!!“ 
Podľa hlasu by som povedala, že jej na tom naozaj záležalo a ja som ju koniec-koncov tiež už veľmi chcela spoznať osobne, a tak som súhlasila: „Prídem, rada. Ale žiadna párty, okej?“ Divoké žúrky totiž nikdy neboli moja parketa, tobôž nie v prakticky cudzom meste.
„Tak jo, když nebudeš chtít, nemusíme nikam chodit, můžeme zůstat jenom doma. Moc se na tebe těším!“
„Aj ja na teba!“ Myslela som to vážne a vedela som, že Kate tiež. V podvečer som jej ešte poslala správu s časom, kedy dorazím do Prahy a ona mi odpovedala, že po mňa príde autom.

Vyrazila som v piatok skoro ráno, aby sme mali na seba s Kate čo najviac času. Cesta vlakom nebola až taká dlhá, ako som čakala. Prečítala som si niekoľko kapitol knihy, zjedla som zeleninový šalát s kuracím mäsom, ktorý som si ešte večer rýchlo pripravila, pretože som doma nemala nič iné a dorazila som ho Fornettami, ktoré som si kúpila pred odchodom na stanici. Zvolila som kombináciu tvarohu, banánu s čokoládou a jablka so škoricou. Po jedle som si na chvíľku zdriemla a sedem minút po desiatej som vystupovala na pražskom hlavnom nádraží.
Spoznala som ju už z diaľky - vysoká, štíhla, dlhé blond vlasy, krátke šaty áčkového strihu, hlbkoý výstrih a vysoké podpätky. Pohľad každého, kto okolo nej prešiel, patril len jej - či to boli muži alebo ženy. Páčila sa im a ona to veľmi dobre vedela, pretože im evidentne dávala najavo, že si ich pozornosť užíva a pri chôdzi mojim smerom im predvádzala malé tiché divadielko. 
„Mio! Konečně!“ Zvolala s úsmevom, kým sa ku mne približovala s otvorenou náručou. 
„Kate, bože, tak rada ťa vidím. Vyzeráš úžasne!“
„To ty přeci taky! Ukaž se mi, ať si tě můžu pořádně prohlídnout,“ držala ma za ruky a o krok ustúpila, aby si ma premerala pohľadom od hlavy k päte. „Nemáš hlad? Mohli bychom se stavit na oběd.“
„Ďakujem, si milá, ale jedla som cestou. Môžme ísť k tebe? Rada by som sa opláchla a prezliekla.“
„Jistě, jdeme,“ usmiala sa na mňa, „tak povídej, jaká byla cesta?“ Ku Kate domov to trvalo asi pol hodinu, počas ktorej sme si vymenili najčerstvejšie novinky a ja som zistila, že sa s ňou cítim veľmi dobre. Uvoľnene. Akoby som ju poznala celý život.
Kate zaparkovala svoje BMW v pokojnej štvrti, ktorá pôsobila veľmi dôležito a nikdy by som nepovedala, že bude bývať na takomto mieste.
„Toto je tvoj dom?!“ vypadlo zo mňa prekvapene pri pohľade na velikánsku vilu. Čakala som skôr veľký byt niekde v centre. O tomto mi nikdy nič nenapísala.
„Mhm, po babičce. Žádnej s rodičů ho po rozvodu nechtěl, tak tady teď bylím já. Není tady moc živo ale mě se to líbí, aspoň si můžu oddechnout od všech těch divočin co provádím,“ žmurkla na mňa a ja som zostala len fascinovane hľadieť na tú nečakanú stavbu predo mnou.
„Jsme v Dejvicích, jmenuje se to tady Hanspaulka. Tak pojď dál.“
Ak na mňa jej dom spravil veľký dojem z vonku, to, čo na mňa čakalo vnútri, som nedokázala slovami vôbec opísať. Asi nikdy som nebola v tak prekrásnom dome a to som si myslela, že môj byt je luxusný. S týmto miestom sa to nedalo ani len porovnať. Vedela som, že je Kate z bohatej rodiny a sama má veľmi slušný príjem, ale niečo takéto som skutočne nečakala.
„Líbí? Pojď, zavedu tě do tvého pokoje, je tam i koupelna.“ Nasledovala som Kate cez halu okolo obývačky a kuchyne na schodisko, kde viseli jej portréty, na ktorých pózovala v luxusných róbach svetových značiek. „Tady, ať se ti dobře bydlí. Můj pokoj je hned vedle, kdyby sis chtěla cokoliv půjčit.“ Izba bola jednoducho zariadená, vzdušná a svetlá. Z okna som videla až na pražský hrad a ten výhľad bol priam strhujúci! 


Vošla som do kúpeľne, v ktorej sa miešal moderný vkus s históriou, ktorou bol dom priam nasiaknutý. Vyzliekla som si džínsy, tričko a spodné prádlo a vošla som do preskleného sprchového kúta. V okamihu, keď mi na pokožku dopadla voda, vtrhla do miestnosti Kate.
„Zlato promiň, já uplně zapoměla na ruč... Páni!“ zastavila sa v strede vety a zostala na mňa hľadiet s náručou plnou uterákov. Po chvíli sa spamätala: „Mio, promiň, moc se ti omlouvám, ja nevěděla, že už budeš svlečená,“ hovorila do zeme.
„To nič,“ povedala som so smiechom, „nechceš sa ku mne pridať? Aj tak som ťa už videla nahú a zdáš sa mi trochu napätá. Uvoľníš sa a potom si dáme obed, hm?“ Zdvihla hlavu a usmiala sa.

Pokračovanie nabudúce...

Komentáre